streda, 24. júla 2013

S láskou Spodná vlna

Aj stará Komunistická Krajská Knižnica Karola Kmeťka dokáže prekvapiť. Robil som si zálusk na PopCo od Scarlett Thomasovej, výnimočne zo sekcie "Beletria" a prvých 50 strán nasvedčuje, že to bude kvalitka. Ako inak, veď mi ju odporučil človek s veľmi vyberaným vkusom :) Knižky by som chcel prelúskať zľava doprava a to v čo najkratšom čase. Obzvlášť sa teším na môj blogersko-marketingový vzor, Garyho Vaynerchuka, ktorého "prítomnosť" v KKKKK ma príjemne šokovala.

Názvy knižiek by sa z angličtiny nemali prekladať. Nemám rád, keď kniha nesie v názve slová ako "biznis", "zbohatnúť", "peniaze" a pod. Je mi nepríjemné prezentovať sa na verejnosti knižkami typu "Ako prestať fajčiť za 29 dní" vo verzii pre wanna-be podnikateľov. Sú to príliš mainstreamové názvy, z ktorých zapácha marketing. 10 tipov na to a 333 rád pre tamto, to fakt nie. Nakoľko je kniha istým spôsobom nálepkou a v náznakoch vypovedá o osobnosti jej držiteľa, nerád by som pôsobil ako niekto, kto verí v zázračné životné premeny založené na "motivačnej" literatúre tohto druhu. Lebo proste neverím. Preto ostanem fanúšikom originálnych názvov aj v prípade knihy Thank You Economy.

Inak, kedy niekto videl naposledy chlapca/muža na verejnosti (lavička, autobus, prechod pre chodcov, nákupné centrum) s knižkou v ruke? Je mi jasné, že vo veľkom číta knihy aj mužské pohlavie, no zahĺbenie sa do literatúry na verejnom priestranstve mi pripadá čoraz viac ako fenomén dievčať.


štvrtok, 11. júla 2013

Heading1

V škole som nikdy nezlyhal. Dá sa povedať, že som štúdiom prechádzal od prvého ročníka na ZŠ až po bakalárske štátnice ako nôž maslom. Dobré výsledky pri vynaložení čo najmenšieho množstva energie a času, tak ako to mám rád.

No reálny život je niečo úplne iné, o jeho ekonomických aspektoch nehovoriac. Ich report si do rámečka nad posteľ určite nedám. No bude zaujímavé sledovať, čo sa stane, keď spojím akademickú sféru (aby som nebol taký tajomný, tak konkrétne diplomovú prácu) so zárobkovou činnosťou. História čoho sa naruší? Prvýkrát v škole zlyhám, alebo sa konečne niekam odrazím?

nedeľa, 7. júla 2013

Pribinova Nitrawa

Nitriansky hrad je, ako veľa iných hradov, veľmi zaujímavé miesto. Menší kruhový objazd a podstatne frekventovanejšiu "open-air" krčmu oddeľuje od uličky vykladanej mačacími hlavami na miernom svahu podhradia len mohutný oblúkovitý vstup (ak niekto vie ako sa to povie odborne architektonicky, nech mi dá vedieť v komentáre). Pri vstupe do areálu podhradia sa jeden s miernou dávkou chcenia a predstavivosti môže ocitnúť akoby v inom svete.

V piatok (5.7.) som sa s istými očakávaniami išiel pozrieť na podujatie Pribinova Nitrawa konajúce sa v rámci cyrilo-metodských slávností. Prejdem priamo k tomu, že som bol sklamaný z toho, čo som videl a zažil. Chýbala mi autenticita. Čo keby po opustení Župného námestia a vstupu do areálu podhradia čakal na návštevníka nefalšovaný ruch stredovekej ulice s veľkým počtom "nasadených" Slovanov v dobových kostýmoch, kde by pivo tieklo potokom, vozy s drevenými kolesami sa nahýbali zo strany na stranu nad nerovnomerne vydláždeným povrchom a kde by si obchodíky, dielne a ich osadenstvo žili svojím vlastným životom?

Áno, vynára sa otázka prezervácie kultúrneho dedičstva, ale tak preboha, jeden jediný deň v roku, kedy by sa spravilo niečo lepšie ako poriadne, by nikoho nezabil.

Nie, namiesto toho niekoľko stanov slúžiacich ľudom, ktorí sa tvárili stredoveko, ako útočisto pred pečúcim Ré, malé trhovisko skôr pripomínajúce predajňu zbytočných suvenírov, tzv. gýčov a ukážky stredovekých bojov. Okey, ukážka stredovekých bojov - palec hore- ale ja k nemu nepotrebujem komentár, nepotrebujem vedieť z kadiaľ k nám zavítal súbor nadšencov stredovekých bojových techník. Oveľa viac by ma potešilo, keby sa predomnou z ničoho nič na ulici strhne šarvátka dvoch otrhancov a ja by som z toho bol -no ako to slušne vyjadriť po troch pohároch vína- jednoducho v piči.

Podujatia ako Pribinova Nitrawa by sa mali prestať spoliehať na bezhraničnú predstavivosť svojich návštevníkov. Alebo nebrať ohľad na ľahko uspokojiteľnú časť nášho národa.

A.U.T.E.N.T.I.C.I.T.A.

streda, 3. júla 2013

Slnko aj (nad Gizou) vychádza

Vyhýbal som sa tomu dlho a ani nie tak veľmi zámerne, jednoducho nebola chuť a potreba, no včera v noci som sa nejakým tým zvláštnym spôsobom akým funguje surfovanie po webe potkol o službu StumbleUpon. Veľmi pečlivě selektujem sociálne médiá, ktoré potrebujem používať alebo ktoré môžu mať pre mňa nejaký prínos, prínos natoľko značný, že sa im oplatí venovať drahocenný čas, nakoľko sa dá v nespočetnom množstve aplikácií, webstránok a online služieb veľmi ľahko stratiť. Hlavne pre fanúšika sociálnych médií a niekoho, kto by sa ich využívaním chcel v budúcnosti živiť je veľmi ľákavé vyskúšať ich všetky a veľa, ako drogy. O tejto téme však inokedy a rozsiahlejšie. StumbleUpon mi pripadá ako veľmi dobrá investícia času. Potom, čo užívateľ "odhalí" niektoré zo svojich záľub, mu StumbleUpon podsúva články na dané témy, ktoré by ho mohli zaujímať. Jeden sa cez ne jednoducho preklikáva, číta, dáva palec hore/dole, ukladá do zoznamov... Nič prevratné, no sakramentsky praktické a pohodlné.

Popri tradičných pojmoch ako marketing, internet, hotely, business, entrepreneurship, som nemohol nezadať aj "Travel". Kam tento príspevok smeruje? K tomu, že pomocou príspevkov, ktoré mi naservíroval StumbleUpon a ku ktorým by som sa sám nikdy nedostal lebo bežne do Google nezadávam "10 most beautiful blah blah...", som si opäť uvedomil, že turizmus ako taký nie je o službách, obratoch, marketingu, SWOT analýzach, ale o cestovaní a objavovaní krás tohto pominuteľného sveta. Nezanevieram na ekonomický aspekt turizmu, práve naopak, zajtra by mohol nastať prelom, kedy by som sa mu mohol venovať ešte viac, no popritom všetkom nemôžem zabudnúť na to, čo ma priviedlo od zemepisu cez geografiu až po manažmentu kultúry a turizmu - láska  k cestovaniu.

Inspired by - 15 Images Of What Morning Looks Like Around The World
Giza, Egypt

nedeľa, 30. júna 2013

#smday

Cez sociálne médiá sa ku mne donieslo, že dnes je Svetový deň sociálnych médií. Ako správny sociálny medik, alebo aspoň taký pseudo, by som mal venovať tejto udalosti zopár riadkov. Moja bakalárska práca sa venovala SM, bude sa im venovať i tá diplomová a môj najbližší potencionálny projekt sa ich viac ako len dotýka.

Na sociálnych médiach mám rád to, že umožňujú ľahký prístup k informáciam (textom, obrázkom, videám), ktorých zdrojom sú bežní smrteľníci ako som ja sám + možnosť prezentovať svoje myšlienky bez nutnosti vyárendovania si stĺpika v regionálnych novinách, natlačenia sa do televíznej reportáže a pod. Na SM sú si všetci rovní a záleží len na šikovnosti každého jedného jedinca ako ich využije vo svoje (ne)prospech.

Na druhej strane sa mi znepáčila hromada informácií, ktoré užívateľ SM pasívne konzumuje bez toho, aby z nich vyvodil istý záver, kedy prijíma pravdu a realitu tak ako mu je ponúknutá, povrchne bez hĺbovej analýzy a hľadania súvislostí, kedy sa vyžíva v bezhraničnej kreativite iných ľudí bez schopnosti prispieť niečím svojím. A vedzte, že sa to týka aj mňa, vie to byť frustrujúce.
v 2014 oslavujem

štvrtok, 27. júna 2013

štvrtok, 20. júna 2013

24 hod.

Tento príspevok možno vyznie ako denníček, ale chcem sa slovne podeliť o môj včerajší deň (streda), nakoľko bol v rámci týchto nedlho trvajúcich prázdnin  zatiaľ asi najnapĺňajúcejším. Dni sa začínajú polnocou a nie ranným svitom. Prvé 3 a pol hodinky mali prvky interagalaktickosti a preto ich priebeh prenecháme bádaniu NASA a Mars Roveru. Po krátkom spánku a obligatórnych domácich prácach som strávil značnú dobu na webe snahou sa samovzdelať prostredníctvom článkov a dočítal som konečne aj júnový Forbes. 

Je však leto a netreba zabúdať na prepojenie s prírodou. Treba sa aj odpútať od sveta sociálnych médií, internetu, aplikácií, investícií, aj keď len ich pasívneho študovania. Vyliezť na strom susedov (samozrejme s pozvaním), potlačiť v sebe nedôveru v pevnosť konštrukcie rebríka a úzkych konárov, odosobniť sa od možných hororových scenárov pádu a nazbierať plný košík čerešní.
Pri zachytávaní tohto záberu som si pomyslel "zbieranie čerešní so štýlom", narážam na ten výhľad a na krátkodobý pocit, že nikto nie je viac ako ja, resp. vyššie som chcel povedať. :)
Keď som sa s už spomínaným plným košíkom čerešní vrátil domov, v garáži bol na zemi umiestený Apple produkt, počítačová debňa, i keď na prvý pohľad staršia. No predstavte si to vzrušenie Apple fanboya, ktorý vlastní jedine iPod Shuffle a ktorému sa len tak z ničoho nič niečo také objaví v garáži. Tajne som dúfal, že ho sestrin priateľ, ktorý ho k nám doniesol, nerozpredá na súčiastky (ako všetko ostatné) a budem mať ďaľší produkt do zbierky, bez ohľadu na to či funkčný alebo nefunkčný. Hneď som ho preniesol do bezpečia mojej izby a poutieral ho, prezrel si jeho design a zistil, že ide o Macintosh PowerBook G4 z roku 1999. Pozapájal som ho až nasledujúci deň - dnes. Z Macu som však dostal iba úvodnú zvučku a obraz, ktorý vidíte na fotografii, nič viac, nič menej. Zrejme tam bude nejaká hlbšia závada. No nevadí, zážitok to bol tak či tak!
V pokročilý večer som sa vybral pre kamoša s výstrojou a dvoma hokejkami, aby sme sa pridružili k ostatným asi sedemnástim amatérom a zahrali si hodinku ľadový hokej na prenajatej ploche nového klokočinského štadióna. Pre mňa to bol prvý priamy styk s touto najlepšou hrou na svete po roku a pol. Po krátkom rozkorčuľovaní sa mohlo začať "naostro" hrať a veľmi skoro som zistil, že s kondíciou to je veľmi biedne. No chvaľabohu rozum a šikovnosť rúk ostali a v spojení s bojovnosťou bol môj celkový prejav myslím dobrý. Napriek tomu, že išlo o zápas amatérov (ale každý mal kompletnú výstroj a vedel sa korčuľovať), nedalo mi nerobiť si svoju mravenčiu prácu a nepracovať na tom, aby sa ostatným spoluhráčom žilo ľahšie. Ako za starých čias. Dokázali sme otočiť skóre z nepriaznivého stavu 3:6 na konečnú výhru 7:6, čo ma teší, lebo neznášam prehrávať. Poriadne som sa zničil a prepotil aj to, čo sa nedá. Fotografiu z tejto časti dňa však nemám. Hokejovú sceánsu sme s kamošom zakončili veľkou kofolou, ktorú sme u Frankies do seba naliali do troch minút. Malátne sme sa dopracovali až k autu a presne v čase 00:00 vyštartovali smerom domov.

Bolo to pekných 24 hodín.

streda, 19. júna 2013

Si vyYAHOOoval!

Webové vyhľadávače prešli od 90. rokov až po dnešný deň zložitým vývojom, no je evidentné, že najlepšie z konkurenčného boja vyšiel vďaka kvalite Google. "Google it" už pár rokov figuruje v oxfordskom slovníku a mnohí by možno ani nevedeli vymenovať čo i len jednu alternatívu k tejto službe. Ako by to však vyzeralo, keby najpopulárnejším vyhľadávačom nie je Google, ale iný, či aktívny alebo v súčasnosť už neaktívny vyhľadávač? V našej slovnej zásobe by nastali isté zmeny a nemožno povedať, že by boli všetky výlučne príjemné.

AltaVista - I altavistad it.

Yahoo! - I don't know, try to Yahoo! it! / Neviem, skús si to vyYAHOOovať!

Ask Jeeves - I asked Jeeves - znesiteľná alternatíva.

Bing (by Microsoft) - I binged it. Toto sa chvaľabohu neujalo. Pri vyhľadávaní informácií o osobách, by to mohlo veľmi ľahko skĺznúť ku "I banged her/him".

DuckDuckGo - čo dodať

Yebol - táto služba je už našťastie neaktívna, v inakšom prípade by sme všetci vkuse yebali, najmä pri písaní seminárok. A to by sa nemalo.

pondelok, 17. júna 2013

flashback počiatkov ľudskej kreativity

tak toto som kedysi veľmi dávno neskutočne vychytal...ále aj doj*bal zároveň... hlavne tú Ottawu a čierneho Čecha... klikni pre zväčšenie... zároveň to bol však asi jeden z posledných rázov, čo som mal kompletnú zostavu fixiek a čo som dokončil niečo započaté (mimo záležitostí, pri ktorých sa autority oháňajú dedlajnami).


streda, 12. júna 2013

My gut feeling lets me know that

nemám rád slovné spojenie "to je také moje" / "to je také slovenské", no premyslieť si monológ k príjmaciemu konaniu na magisterské štúdium pri neskoro-večernom umývaní si zubou, to je také... a vlastne nie je... bolo by to moje, keby je to v kúpeľni ráno pred interview, v autobuse, alebo stojac priamo pred "osudnou" miestnosťou...

závažnejšie osobné myšlienky sa mi dnes podarilo potlačiť v sebe a dúfajúc, že si ich objekt môjho žialu raz prečíta, vtlačil som ich tenkým centropenom z Masarykovej univerzity (rekvizita   z  dávneho výletu na prijímačky) do "denníčka" ... úvodzovky preto, lebo podľa periodicity s akou do neho niečo píšem je to skôr ročenka.

dnes ma inšpiroval tento chalanisko, mal by som spraviť niečo podobné. to isté nie, lebo programovať neviem. aj keď niektorí ľudia sú názoru, že kódovať by mal vedieť každý a že je to nový prvok gramotnosti. chvaľabohu to sa bude týkať predovšetkým ďaľšej generácie a ja sa ešte v týchto desaťročiach uživím ako niekto, kto sa tvári, že veľa vie a zmienených ľudí menežuje:

I recently quit my job and my apartment to live in the forest in a tent.

Actually, tonight, I'm in a wind shelter by a still and beautiful lake, and in front of me there is a small fire; the sun is setting.
And on my lap, my laptop.

I'm a developer. I moved to a tent in the forest to be able to code on my startup project full time.
Not only does that give me the time to do this but it also gives me peace of mind.
I change my location about two times per week.

Computer, forest, batteries... unpractical? Maybe it would have been more rational to keep the apartment and just cut costs?
Well, rational and right do not always align.

I have no apartment, no job, no income. Still I'm exactly where I should be. 
I'm on my path. My gut feeling lets me know that.


kiež by som raz také písal ja.

pondelok, 10. júna 2013

elfské pohnútky

Človek očakáva, že keď zoštátnicuje, už nič horšie ho v živote nemôže stretnúť a život bude po opustení priestorov komisie ako bombička, celé leto pred ním a najbližšie dva roky žiadne extrémnejšie stresové situácie. Bullshit.

Každopádne, iné som chcel. Chytila ma dnes ráno, čiže o jednej poobede, chuť nainštalovať WoW (World of Warcraft) a stráviť pri tejto namotávke takmer celé letné dni a noci. Nie som žiadny gamer a počítačové hry ma prešli už veľmi veľmi dávno. Bolo by ale fajn vhupnúť do virtuálnej reality, kde by som si eXPil a skilloval svoju postavu elfa čarodejníka, jednoducho povedané - makal na sebe. Zbieral inventár a peniažky a objavoval svet. Po pätine života strávenej s reálnou elfkou by som okúsil virtuálnu elfku a bohapusto ju ošukal pod kamenným mostom.

Ako väčšina vecí spomenutých na tomto blogu, o ktorých len rozprávam a ich zdieľanie nemá v konečnom dôsledku žiadny význam, je i toto nezrealizovateľné, nakoľko môj súčasný počítač by také nároky na výkon nezvládol. Tak mi neostáva nič iné, len využívať čas strávený za počítačom plnohodnotnejšie a sebarozvýjať sa. Škoda.

sobota, 25. mája 2013

Boîte à musique

Zdieľam útržky lyrics piesní na albume Love Lust Faith + Dreams, s ktorými sa stotožňujem, v ktorých vidím paralely so svojím súčasným bytím a ktorých paralely so svojím "úbohým životíkom" si len namýšľam.

All of the laws I've broken, 
loves that I've sacrificed.

Lost in the city of angels
Down in the comfort of strangers.
I found myself in the fire burnt hills...

One life, one love left
One life, one love left
One life, one love left

Hearts are made for breaking and for pain.

I punish you with pleasure
And pleasure you with pain.

I’m leaving, gone yesterday
Brutal, laughing, fighting, fucking
The price I had to pay.

Bright lights, big city
She dreams of love
Brights lights, big city
He lives to run.

I danced with a million devils
Died from a life of sin
Made love to a million angels
Murdered a million men.

utorok, 23. apríla 2013

zbožňujem Kristínu Práznovskú

LDN ' 08/13

Myšlienka to bola dobrá, exekúcia už trošku prvoplánová a nedobrá... Fotografie majú spoločné to, že do niekoľkých minút od ich zachytenia som bol ako zmoknuté kura, s tým, že v 7/2008 som bol zmoknuté kura na tretiu s polámaným dáždnikom. Práve som si uvedomil, že napriek tomu, že sa 4/2013 nepodarilo odfotiť na identickom mieste, v pravom hornom rohu sú, úplne náhodne,  taktiež zavesené žiarovky, milé :) Toľko sa za tých 57 mesiacov udialo, jeden by neveril, a možno ani dvaja.


sobota, 20. apríla 2013

Beer session

Z tohto obrázka sa dá vyčítať veľa:
Boli sme dvaja,
ona bola bosá,
bolo pekne (viď sklo),
ona je viac štýlová a drží si úroveň,
ja sa uspokojím so slovenskou klasikou,
dali sme si do oboch nôh, like literally,
nemám problém s teniskami, ponožkami a 
všetkým s jej nohami súvisiacim,
sme kreatívni (viď alternatívny držiak),
tráva je zelená,
všetko ostatné sa z obrázka vyčítať nedá.


pondelok, 8. apríla 2013

Bronislav z Marsu

Tie pesničky, s ktorých textom sa (takmer) úplne stotožňujem a ktoré opisujú situáciu tak trefne, že si jeden myslí, že riadky musel písať on sám.

Obdobie medzi 3-4 PM je pre ťažšiu chvíľku atypická časť dňa, no človek nikdy nevie, kedy to naňho príde a  predsa sa sa tomu nebude brániť, ak sa vyžíva v automasochistických praktikách. Teraz je správna doba, doma nikto, môžem si nahlas spievať a zničiť si hlasivky. Replay button na Youtube skutočne chýba.

too young, too dumb to realize...




Actually na iTunes replay button je, takže asi eurom a dvadsiatimi centami podporím tohto umelca, čo určite ani na pivo nemá.

piatok, 5. apríla 2013

Napadlo ma spustiť jeden dlhodobý projekt. Napíšem o ňom v túto nočnú hodinu sem, prvoplánovo, chvíľu po zrode tejto myšlienky, lebo, keď to tu bude čierne na bielom, budem sa viac snažiť od toho neupustiť (ako sa my to väčšinou stáva). Potom by som sa cítil trápne. Chcel by som spolu s Gambitom spustiť portál o NHL. Už také sú, ale spravili by sme to our way. Ale o detailoch neskôr. Túto sezónu už veľmi nemá význam pokrývať a štátnice nepustia. Takže leto/začiatok jesene. Myšlienka fajn, uvidíme aká bude exekúcia. A či.

#passion
#dosomething
#icehockeyanalysis

štvrtok, 4. apríla 2013

Semafór, čo nám (asi) zavadzal

3.00AM:

"A čo budeme teraz robiť?"

A rozmlátime semafór.

Acting like a dick while with your friends...

#Wolverine
#Gambit
#X-Meni




sobota, 30. marca 2013

Enterprise

"You call it monopoly; I call it enterprise."-
John D. Rockefeller #MenWhoBuiltAmerica


#inspirational
#historychannel
#letsfuckingbuildsomething

štvrtok, 28. marca 2013

BFF

Viem, že raz budem mať profesionálny blog, na ktorom sa budem tváriť seriózne. No kým ho nemám, môžem sem dávať svoje výtvory so skrytou myšlienkou. Ako napríklad tento.


streda, 27. marca 2013

Dopad písania záverečných prác na naše životy

Písanie záverečných prác vrcholí, teda minimálne by malo. Taká bakalárska práca to je namôjveru veľmi komplexný proces. Jeden si musí určiť, čo napísať, ako to napísať, z čoho to odpísať, ako to zarovnať, ako písať citácie, ako zarovnať obrázok na stred, donútiť sa písať, v metodike a cieľoch práce si veľa ponavymýšľať, vytlačiť to, vytlačiť to čo najlacnejšie, zviazať to, zviazať to čo najlacnejšie, odovzdať, nahodiť do systému, čakať, obhájiť. Hotová veda.

Treba si však uvedomiť isté riziká spojené s obdobím písania bakalárskej práce a dopad na život jednotlivca. Tu je zoznam a nejaké tie rady:

1. Fotografie notebooku umiestneného na posteli s otvoreným textovým editorom (starým dobrým Wordom) a obloženého nespočetným množstvom papierov a múdrych kníh, vyšperkované redbullom alebo šálkou horúcej kávy na tanieriku útulne uloženom v perinách, dokrášlené pútavým retro filtrom - vôbec nie sú cool. Za to sa však nestrieľa. Horšia je ujma, ktorú utŕži chladenie laptopu (a tým pádom aj baterka) z ustavičného povaľovania sa na prašnej posteľnej bielizni.

2. Každý si so svojou bakalárkou vytrpí svoje a po jej dokončení je na seba hrdý. Je to ako naše prvé dieťa, teda aspoň pre väčšinu z nás prvé. Zamilujeme si ju. Zdvihneme ju nad hlavu ako leví kráľ Simbu. Odfotíme čiernu, bordovú, zelenú alebo modrú väzbu a ukážeme ju "celému svetu". Treba si však dať pozor na prehnaný emocionálny incest. Pravda je totiž taká, že okrem autora, rodičov, babky a partnera majú tieto práce všetci na háku a ich dopad na tento svet dosahuje približne úroveň tohto blogu. A to nie je kompliment.

3. So sebaľútosťou a nahováraním si toho, že nikto na svete nemá väčšie starosti, treba narábať veľmi opatrne. Pozor na vákuum, v ktorom neexistuje nič dôležitejšie a problémy na Blízkom východe nám prídu ako prechádzka ružovou záhradou. 

4. Pozor takisto na partnerstvá! Pri toľkom strese, nervozite a povinnostiach nám možno príde láska ako obmedzujúci faktor a výmýseľ babylonských kritikov verejných domov. Milujte sa, množte sa (alebo to radšej len simulujte) a vypnite, tá kapitola počká.

5. Neupadni do nečinnosti. Prečítaj si niečo, po čom by si siahol aj uprostred prázdnin. Rob niečo. Lebo potom sa záverečná práca odovzdá a budeš sa dva týždne opíjať, lebo si práve dokončil najťažšiu skúšku svojho života. A potom vytriezvieš a zistíš, že si za posledné 2 mesiace nič nespravil, okrem napísania 35-ich strán, ktoré poslúžia akurát na to, že z nej o rok-dva bude čerpať ďaľší neštastník s podobnou témou. Na toto je život krátky. Teda nechcem povedať, že život je príliš krátky na to aby sa človek dva týždne v kuse opíjal. Je príliš krátky na to, aby sa venoval takú dlhú dobu iba bakalárke.

6. Udrž si svoj štandard. Ľudia majú tendenciu pamätať si ten stav, v ktorom sa správaš a vyzeráš najhoršie. Nestíhaš do školy? Smola. Take your time, otvor skriňu, vyber z tade niečo dôstojné, umyť si zuby tiež nie je na škodu. Vykroč do sveta v znamení hesla "keď už nič iné, tak aspoň dobre vyzerám" a keď konečne doraziš na zamýšľané miesto, nepobehuj ako splašené kura a nevystresuj každého v okolí rozhadzovaním rúk a kladením otázok, ktorým podľa teba prislúcha priorita bezpečnosti U.S.A. - it is fucking embarrasing.

7. Keď už tú bakalárku píšeš, tak ju napíš kurva dobre a daj do nej seba (tú lepšiu stránku seba), nech to má všetko aspoň nejaký zmysel.

sobota, 23. marca 2013

Travis Rice, Red Bull, The Art of Flight - storytelling

1. Red Bull je chutná vec. Podľa mňa. 
2. Red Bull má vynikajúci marketing. Podľa nás všetkých. 
Bez ohľadu na to, či nám chutí a či nie. 
A ak je Red Bull ešte v niečom dobrý okrem posielania ľudí do vesmíru s kamerou na hlave, tak je to storytelling. Príbehy sa rozprávajú od nepamäti. Veľa korporácií využíva storytelling na to aby prilákal pozornosť obecenstva bez toho, aby si uvedomovalo, že práve narazili na marketing. Najstaršia globálna firma na svete - cirkev - využíva storytelling po stáročia, hlavne v nedeľu.

Dnes som vydržal polhodinu obsedieť a prescrollovať  sa cez príbeh Travisa Ricea (knižka sa prelúskava, webstránka sa prescrolluje, you see?). Travis Rice je snowboardista, o ktorom som v živote nepočul. Energetický nápoj ma veľmi premysleným citlivým a rafinovaným štýlom "prinútil" prísť až na koniec jeho príbehu, čo je v týchto temných časoch, kedy sme leniví aj na link kliknúť, veľmi vzácne.

Všetko sa to začalo FB postom:...
"príbeh, ktorý zmenil snowboarding http://bit.ly/WSUoIt" - no jednoducho, skús na to nekliknúť.
Privítala ma krásna fotografia pomaľovanej helikoptéry vznášajúcej sa nad snowboardistom v čiernom, ktorý svojou doskou rozprašuje do tej doby panenský sneh. Červený býk ma mal v tom okamihu v hrsti akoby bol on sám toreádorom zaháňajúcim sa červenou látkou. A už som len  dlhé minúty scrolloval a čítal text a pozeral videá a obdivoval obrázky až som došiel k epickému vyvrcholeniu v podobe citátu Travisa Ricea, z ktorého sa stal pre mňa v priebehu pol hodinky z neznámeho človeka poloboh.
"If we want authenticity, we have to initiate it."


streda, 20. marca 2013

Love LUST Faith + Dreams



I'll wrap my hands around your neck, so tight with love, love, love...

.
.
.

Chcel som napísať k vydaniu nového albumu od 30 Seconds To Mars aj nejaký komentár, ale ako tak hľadím na úryvok z prvého singlu Up In The Air a farebný artwork (podľa všetkého budúci cover albumu), tak to vôbec nemám chuť kaziť slovami, i keď už beztak som.

pondelok, 18. marca 2013

Air drumming

Určite je ťažké nájsť človeka, čo ešte nikdy nepraktizoval air guitar. Pri tej "najdivokejšej" párty si bezpochyby aspoň raz brnkla po neviditeľných strunách vo vzduchu aj tá najkonzervatívnejšia nerdica. No v móde je byť "iný ako iný" a tak treba na air guitar zabudnúť a vymyslieť si niečo viac cool. Vymýšlať som si dnes ležiac a zotavujúc sa z nepríjemnej zmesi nádchy a opice nemusel nič. Skapatý ako som bol, nechal som sa spontánne uniesť a dával si air drumming. Zas som sa tváril, aj keď len tak tajne sám pred sebou, že viem viac ako v skutočnosti viem a neviditeľnými paličkami som bubnoval s istotou najväčšieho profesionála. Hralo my Closer To The Edge by 30STM, pesnička, ktorú si pustím fakt len zriedka, hoci ju možno označiť za moju obľúbenú, top. Ale ona vie, že ju ľúbim, aj keď ju zanedbávam a venujem sa dokola iným pesničkám od iných interpretov. Taká zvláštna láska na diaľku.
To všetko ma opäť priviedlo k myšlienke, že potrebujem bicie. A to nie je len hocijaká túžba, čo človeka prejde ako keď dostanú malé deti psíka na vianoce a potom skončí v útulku alebo na ulici. Túžim po bicích už roky a to ma utvrdzuje v tom, že tá vášen je nefalšovaná. Páči sa mi na bicích, to, že ten beat jednoducho človek cíti. Je jasné, že aj pri tomto nástroji je nevyhnutné naučiť sa základy a teóriu and stuff, ale príde mi to intuitívnejšie ako hra na gitaru, nedajbože husle. Som človek netrpezlivý a neviem sa dočkať, keď ich získam, sadnem za ne a budem sa fyzicky rozbíjať až mi ruky odpadnú a bude zo mňa stekať pot a následne padať na dlážku. Len ja, paličky a beat. Už len získať finančné zdroje a budem sa hrať na Shannona. Ale bez obáv, budem to stále ja, unikátny Michal (zámerný náznak narcizmu). 

Shannon Leto, 30 STM

sobota, 16. marca 2013

co-working, brainstorming, harlem shaking

Po ťažšej stredajšej noci som sa vo štvrtok podvečer premohol a presne o 18:00 som na podnet spolužiačky v čajovni Epicure zasadol do pohodlného kresla, aby som sa zúčastnil neviazanej debaty ohľadom vytvorenia co-working priestorov v Nitre. Niečo ako bratislavský Connect alebo The Spot. Lenže kópia niečoho takého sa umelo nevytvorí a od pôvodcu myšlienky (a z jeho myšlienok) nevychádzal ten pravý spirit. To však nie je to, čo tu chcem do hĺbky rozoberať.
Po "formálnej časti" meetingu sa ostalo posedávať a popíjať, na tom však nezáleží, nakoľko som bol autom. Ľudia, čo ma poznajú po každej stránke a tých veľa nie je, vedia, že vo svojom okruhu známych postrádam ľudí, s ktorými by som sa porozprával o veciach, ktoré ma skutočne bavia (okrem NHL) a pre ktoré by som sa vedel profesijne zapáliť. To sa však určite netýkalo štvrtkového večera, kedy som vôbec prvýkrát mal možnosť debatovať s ľudmi, ktorí reálne robia s propagáciou, sociálnymi médiami, webom, dokonca i turizmom v prepojení s troma predchádzajúcimi pojmami dokopy. Medzitým sme stihli natočiť ďaľší, no môj prvý (a posledný?) harlem shake, ktorý dúfam nikdy neuzrie svetlo sveta. Najlepšie na tom bolo, ako sa nám podarilo obehať všetky stoly a zlanáriť ľudí, aby do toho išli s nami. Vrásky na čele mi spôsobovali len pohľady barmanov a čašníkov, ktorým asi nebolo po vôli, čo sa to v tej ich - inak vždy pokojnej a harmonickej - kaviarni deje. Ale bolo od nich milé, že nám dovolili vyblbnúť sa, hoci my sme im za to sľúbili virálnu kampaň na ich kaviareň pomocou natočeného videa, z ktorej asi nič nebude... No nič...
Na to stretnutie sa mi skutočne nechcelo, no som rád, že som sa prinútil vstať z postele. Inak by som nemal tú možnosť stretnúť týpka, čo sa stará o obsah FB stránky pelikánu bodka eská a jej takmer 35 000 fanúšikov, chalana, čo stojí za žračom-času bratm.sk alebo dvoch digital advertising heroes, ktorí majú na svedomí titulné strany môjho obľúbeného časopisu Forbes, propagáciu nastávajúceho podujatia Jahodová Nitra a v porfóliu im svieti napr. aj známa Hroznovka. 
LinkedIn je služba, ktorú je relevantné používať len v prípade, že ju človek skutočne potrebuje a ja som vždy veril v to, že ten magický moment príde (melodráma :P). V piatok nasledovalo "spájanie sa" a už mám viac-menej vybavené aj ďaľšie rande, teším sa na ďaľšiu plodnú debatu.

A prvýkrát som vyfasoval niečo tak pokrokové ako obojstranná vizitka... :D

streda, 13. marca 2013

"Oh fuck"

Predtým ako sa zajtra, tentoraz už fakt seriózne, začnem venovať svojej bakalárskej práci, pozastavím sa ešte raz  nad mojím súčasným rozpoložením. Mám chuť na všetko, len nie na štúdium. Myslím tým to formálne akademické štúdium, nie to, ku ktorému sa človek motivuje sám. Mám chuť ísť popíjať s priateľmi (čo zajtra, teda už dnes, aj vykonám), túlať sa svetom, napísať knihu, dokonca viem aj o čom (!).

pondelok, 11. marca 2013

Ísť niekam, robiť niečo

Išiel by som niekam, hocikam, robiť niečo. Napríklad:

Zbierať jahody do Nórska.
Loviť kraby v Beringovom mori.
Ťažiť zlato do Afriky.
Umývať riady do San Francisca.
Pestovať ryžu do Ázie.
Robiť stewarda, anywhere.
Nosiť batožinu, nejaké veľké mesto.
Na ropnú plošinu, uprostred ničoho.
Odhŕňať sneh do Colorado Springs, celý okres by som odhrnul!
Hocičo, na letisko Heathrow.
Novinára, ale len takého, čo sa nemusí hrať s ostatnými hru "vypichi-tomu-respondentovi-oči". Vo Washingtone.
Novínara, v NYC, lebo vo WSH nie sú mrakodrapy.
Organizovať konferencie, worldwide.
Kuriéra, na bicykli, kľudne aj v Bratislave (hlavný sponzor Red Bull Extreme)
Kosiť trávnik a bieliť čiary na Wembley.
Bloggovať a opíjať sa, Paris.
Založiť osadu, Karibik.
Jazdiť na starom GMC, účelovo, Aljaška.
...






nedeľa, 10. marca 2013

Gruzínsky čaj a Foo Fighters

Dnes som prvýkrát v živote robil komplet rezne so všetkým, čo k tomu patrí- krájanie, klepanie, obalovanie, vyprážanie. Viem, je to informácia porovnateľná s "pointless FB statusom", no chcel som navodiť atmosféru, že aspoň niečo robím, predtým ako poviem, že dnes už nič iné okrem popíjania chutného čierneho gruzínskeho čaju a počúvania Foo Fighters praktizovať nebudem. Po gruzínskom čaji som v supermarkete siahol preto, lebo mi pripomína priateľa z tamtej nenápadnej krajinky. A ešte preto, aby som mal o čom napísať blog... Na vlnu Foo Fighters ma naladil niekto, kto si dal za brieždenia rande s jukeboxom u Frankieho. Týmto mu za to ďakujem.


Were you born to resist or be abused?

piatok, 8. marca 2013

Prekvapiť

Včera som obdržal ďaľšiu múdru knižku do mojej zbierky. Len tak, ani meniny, ani narodeniny, ani vianoce, ani výročie, len MDŽ a teda by som mal byť je ten, kto obdaruváva.

Aby sa mi s ňou lepšie manipulovalo a aby som si nepoškodil obal, sňal som ho a príjemne na mňa zapôsobil sivo-biely design väzby. Potešujúcim objavom však nebolo koniec. V knihe som našiel dva milé prvky. 

Prvým je poctivým, prváčikovským písmom štylizované a jednoducho riešené venovanie, ktoré sa najprv schovávalo za obalom- som si istý, že zámerne.<3

Druhým prekvapkom je rúž CC na strane XVII pri zmienke o šálke jemnej, etiópskej kávy bez kofeínu z kaviarne. Možno jeho umiestnenie súvisí s kontextom, možno nie. No  každopádne, je to JEJ rúž.

Dnes som z auta videl zástup mužov vychádzajúci z kvetinárstva až von. Môj 8. marec a deň pred ním všaj mali úplne iný ráz. JEBAŤ ÚZUS. :)

update: ten rúž je tam omylom, nehoda... :D


streda, 6. marca 2013

Miesta v Nitre, ktoré môžem

Nie som žiadny nitriansky patriot ani nič podobné. Nestotožňujem sa s nijakým mestom, dedinou na svete. Skôr s ľudmi a tí sú rozlezení kade tade. No aj v Nitre je pár miest, pri ktorých mi nevadí, že som stále tu a že som ešte neodišiel do preč...  Kalvária v noci, zamrznuté zoborské jazierko, budova ukfky na Slančíkovej (fakt tam chodím rád), zoborský les zasnežený a zaliaty slnkom zároveň, čierna hora alebo frankie, no a nakoniec pasáž od Mostnej ul. (škoda, že Napervillská nepokračuje až po most, znelo by to oveľa lepšie) po Chrenovský most/lávku. A v podstate až po Triedu A. Hlinku, ale za Chrenovským mostom sa mení atmosféra a už to nie je ono, možno preto, že je to už frekventovanejšie a včera ma tam minule vystresovali vrany. V pondelok ma pekná scenária prinútila zastať a aspoň telefónom ju zachytiť. Trošku som sa s fotkou pohral a snáď to nie je na Photoshop "navždy-začiatočníka" také zlé :)

Inspired by Feather on the Clyde by Passenger


utorok, 5. marca 2013

Prednáška

Prednáška; doslovné opisovanie definícií z .ppt prezentácie; čakanie; ďaľší slide; strata času; nuda; ďaľší slide; deficit vzrušenia; ďaľší slide; čakanie; nečinnosť; zmena atmosféry; výhliadky k lepšiemu?; prednášajúci si premeriava publikum; roztvorí sako; siahne pravou rukou do vnútorného vrecka; melodramaticky niečo vyťahuje; vo vzduchu cítim zmenu; zrazu cítim atmosféru tak zvláštnu, až očakávam, že z vrecka vytiahne králika; bieleho, za dlhé uši, ako kúzelník; rozhostí sa ticho alebo ovácie; je to len telefón, určite iPhone; pokladá ho na stôl, no atmosféra ostáva a zmenu je cítiť vo vzduchu;  stále ten istý slide; uchopuje centropen a klepká si s ním po ľavej dlani; je rozkročený a niečo sústredene zvažuje; toto bude veľké, vravím si; prosím, zmenu; nič; ďaľší slide; vytriezvenie, nie z alkoholu, z naivity.

pondelok, 4. marca 2013

Tri typy stratenosti



With their bottles in their doorways
And I walk past the business men
Sleeping like babies in their cars
And I thought to myself
Oh, son
You may be lost in more ways than one
But I have a feeling that it's more fun 
Than knowing exactly where you are


Posledné dni som sa dosť často zamýšlal nad slovami stratený/nájdený. Pokúsim sa tu dať teraz svojim myšlienkam hlavu a pätu. 

nedeľa, 3. marca 2013

Poobedné rande so stromčekmi

Trpezlivosť nie je moja silná stránka, ale pri dnešnom strihaní stromčekov (krušpánov) som sa premohol a cibril si zmysel pre detail. Robil som to celé tri hodiny, aj krv tiekla (!) tak si vravím, že by som sa o výsledok rád podelil, len tak. :)

sobota, 2. marca 2013

Keby viem spievať... | kúpelňová úvaha

Tento príspevok je z blogu hnutiezalepsiinternet.wordpress, ktorého činnosť som dnes ukončil a migroval som na túto adresu. Jeho životnosť nebola dlhá, no tento jeden príspevok mi nedalo neskopírovať nakoľko sa mne samotnému páči a vyjadruje celkom duch, v akom by sa mohol tento nový blog ponášať:

Dnes večer ma napadla a predchvíľou v sprche dozrela myšlienka, že by bolo fajn, keby viem spievať alebo keby mám hudobný talent. Je to zvláštne a vôbec sa to sem nehodí? Fuck that.

Kebyže viem spievať…
  • Spravil by som si na Youtube vlastný channel
  • Napísal by som text a k nemu akordy
  • Nechal by som sa zarásť (check)