Písanie záverečných prác vrcholí, teda minimálne by malo. Taká bakalárska práca to je namôjveru veľmi komplexný proces. Jeden si musí určiť, čo napísať, ako to napísať, z čoho to odpísať, ako to zarovnať, ako písať citácie, ako zarovnať obrázok na stred, donútiť sa písať, v metodike a cieľoch práce si veľa ponavymýšľať, vytlačiť to, vytlačiť to čo najlacnejšie, zviazať to, zviazať to čo najlacnejšie, odovzdať, nahodiť do systému, čakať, obhájiť. Hotová veda.
Treba si však uvedomiť isté riziká spojené s obdobím písania bakalárskej práce a dopad na život jednotlivca. Tu je zoznam a nejaké tie rady:
1. Fotografie notebooku umiestneného na posteli s otvoreným textovým editorom (starým dobrým Wordom) a obloženého nespočetným množstvom papierov a múdrych kníh, vyšperkované redbullom alebo šálkou horúcej kávy na tanieriku útulne uloženom v perinách, dokrášlené pútavým retro filtrom - vôbec nie sú cool. Za to sa však nestrieľa. Horšia je ujma, ktorú utŕži chladenie laptopu (a tým pádom aj baterka) z ustavičného povaľovania sa na prašnej posteľnej bielizni.
2. Každý si so svojou bakalárkou vytrpí svoje a po jej dokončení je na seba hrdý. Je to ako naše prvé dieťa, teda aspoň pre väčšinu z nás prvé. Zamilujeme si ju. Zdvihneme ju nad hlavu ako leví kráľ Simbu. Odfotíme čiernu, bordovú, zelenú alebo modrú väzbu a ukážeme ju "celému svetu". Treba si však dať pozor na prehnaný emocionálny incest. Pravda je totiž taká, že okrem autora, rodičov, babky a partnera majú tieto práce všetci na háku a ich dopad na tento svet dosahuje približne úroveň tohto blogu. A to nie je kompliment.
3. So sebaľútosťou a nahováraním si toho, že nikto na svete nemá väčšie starosti, treba narábať veľmi opatrne. Pozor na vákuum, v ktorom neexistuje nič dôležitejšie a problémy na Blízkom východe nám prídu ako prechádzka ružovou záhradou.
4. Pozor takisto na partnerstvá! Pri toľkom strese, nervozite a povinnostiach nám možno príde láska ako obmedzujúci faktor a výmýseľ babylonských kritikov verejných domov. Milujte sa, množte sa (alebo to radšej len simulujte) a vypnite, tá kapitola počká.
5. Neupadni do nečinnosti. Prečítaj si niečo, po čom by si siahol aj uprostred prázdnin. Rob niečo. Lebo potom sa záverečná práca odovzdá a budeš sa dva týždne opíjať, lebo si práve dokončil najťažšiu skúšku svojho života. A potom vytriezvieš a zistíš, že si za posledné 2 mesiace nič nespravil, okrem napísania 35-ich strán, ktoré poslúžia akurát na to, že z nej o rok-dva bude čerpať ďaľší neštastník s podobnou témou. Na toto je život krátky. Teda nechcem povedať, že život je príliš krátky na to aby sa človek dva týždne v kuse opíjal. Je príliš krátky na to, aby sa venoval takú dlhú dobu iba bakalárke.
6. Udrž si svoj štandard. Ľudia majú tendenciu pamätať si ten stav, v ktorom sa správaš a vyzeráš najhoršie. Nestíhaš do školy? Smola. Take your time, otvor skriňu, vyber z tade niečo dôstojné, umyť si zuby tiež nie je na škodu. Vykroč do sveta v znamení hesla "keď už nič iné, tak aspoň dobre vyzerám" a keď konečne doraziš na zamýšľané miesto, nepobehuj ako splašené kura a nevystresuj každého v okolí rozhadzovaním rúk a kladením otázok, ktorým podľa teba prislúcha priorita bezpečnosti U.S.A. - it is fucking embarrasing.
7. Keď už tú bakalárku píšeš, tak ju napíš kurva dobre a daj do nej seba (tú lepšiu stránku seba), nech to má všetko aspoň nejaký zmysel.
