nemám rád slovné spojenie "to je také moje" / "to je také slovenské", no premyslieť si monológ k príjmaciemu konaniu na magisterské štúdium pri neskoro-večernom umývaní si zubou, to je také... a vlastne nie je... bolo by to moje, keby je to v kúpeľni ráno pred interview, v autobuse, alebo stojac priamo pred "osudnou" miestnosťou...
závažnejšie osobné myšlienky sa mi dnes podarilo potlačiť v sebe a dúfajúc, že si ich objekt môjho žialu raz prečíta, vtlačil som ich tenkým centropenom z Masarykovej univerzity (rekvizita z dávneho výletu na prijímačky) do "denníčka" ... úvodzovky preto, lebo podľa periodicity s akou do neho niečo píšem je to skôr ročenka.
dnes ma inšpiroval tento chalanisko, mal by som spraviť niečo podobné. to isté nie, lebo programovať neviem. aj keď niektorí ľudia sú názoru, že kódovať by mal vedieť každý a že je to nový prvok gramotnosti. chvaľabohu to sa bude týkať predovšetkým ďaľšej generácie a ja sa ešte v týchto desaťročiach uživím ako niekto, kto sa tvári, že veľa vie a zmienených ľudí menežuje:
I recently quit my job and my apartment to live in the forest in a tent.
Actually, tonight, I'm in a wind shelter by a still and beautiful lake, and in front of me there is a small fire; the sun is setting.
And on my lap, my laptop.
I'm a developer. I moved to a tent in the forest to be able to code on my startup project full time.
Not only does that give me the time to do this but it also gives me peace of mind.
I change my location about two times per week.
Computer, forest, batteries... unpractical? Maybe it would have been more rational to keep the apartment and just cut costs?
Well, rational and right do not always align.
I have no apartment, no job, no income. Still I'm exactly where I should be.
I'm on my path. My gut feeling lets me know that.
kiež by som raz také písal ja.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára