pondelok, 4. marca 2013

Tri typy stratenosti



With their bottles in their doorways
And I walk past the business men
Sleeping like babies in their cars
And I thought to myself
Oh, son
You may be lost in more ways than one
But I have a feeling that it's more fun 
Than knowing exactly where you are


Posledné dni som sa dosť často zamýšlal nad slovami stratený/nájdený. Pokúsim sa tu dať teraz svojim myšlienkam hlavu a pätu. 

Byť stratený sa dá rôznymi spôsobmi. Ja napríklad, by som bol stratený na vysokoškolskej prednáške o štiepení atómov, alebo na rozbore nejakej prepnutej psycho divadelnej hry. V týchto prípadoch je vhodné použiť klasické spojenie "byť v lese". Stratiť sa môžem v meste, v dedine, v prírode. Zo všetkých stratení sa je to asi ten najlepší spôsob. More fun, ako povedal Mike Rosenberg v úryvku vyššie (neurážajte môj blog myšlienkami na toho péčkoherca, danke schon...). Je pravda, že dokázať sa stratiť je v dnešnom svete čím ďalej, tým tažšie. Mobilný internet a s tým spojená dostupnosť máp spravil tento adrenalínový šport takmer nerealizovateľným. Pravdaže sú ľudia, ktorý majú na to prirodzený talent, ale to je už iná pesnička. Tretím spôsobom je tzv. strata-seba-sa, teda byť stratený v živote, nevedieť sa zaradiť, usporiadať si myšlienky a priority.

K prvému typu nemám veľmi čo povedať, mne sa totiž niečo také pravdaže príliš nestáva :P...

Prejdeme ďalej. Fyzicky som sa nestratil ani nepamatám. Zvyknem sa stratiť v EuroveJI, keď hladám toalety. Ale to veru nie je veľmi vzrušujúce, skôr riadna otrava. Spomínam si na prípady z Londýna alebo Prahy, kedy som si nebol úplne istý, kde sa nachádzam, no nikdy to nebolo to pravé orechové, nemať ponatie o polohe. Dúfam, že sa mi za svoj život také to nefalšované romanticko-akčné stratenie sa prihodí. Zato kategória "ako sa dostať z bodu A do bodu B" by bola celkom bohatá z mojej strany, ale neviem, či spadá do stratenosti, o tom možno inokedy. Každopádne, určite by mohol niekto pre branďžu profesionálneho strácania sa niečo spraviť. Napísať nejaké tipy, kde to dobre ide, alebo vytvoriť aplikáciu, ktoré k tomu dopomôžu, alebo dať dokopy komunitu pro-stratencov. Alebo je to fakt o tej starej dobrej spontánnosti...? :)

A do tretice. Stratený v živote som bol už aj ja. A už som sa sem skoro začal rozpisovať aj o tom akým spôsobom, ale zdravý rozum sa mi chvalabohu prebudil z chvíľkovej recesie. Nemôžem povedať, že by som už bol celý nájdený ako Siddhartha Gautama, ale lepší sa to, pomalinky. A ten pocit je fajn. Preto si dovolím poopraviť tie slová zhora na:

But I have feeling that it is more fun
TO know exactly where you are.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára