streda, 24. júla 2013

S láskou Spodná vlna

Aj stará Komunistická Krajská Knižnica Karola Kmeťka dokáže prekvapiť. Robil som si zálusk na PopCo od Scarlett Thomasovej, výnimočne zo sekcie "Beletria" a prvých 50 strán nasvedčuje, že to bude kvalitka. Ako inak, veď mi ju odporučil človek s veľmi vyberaným vkusom :) Knižky by som chcel prelúskať zľava doprava a to v čo najkratšom čase. Obzvlášť sa teším na môj blogersko-marketingový vzor, Garyho Vaynerchuka, ktorého "prítomnosť" v KKKKK ma príjemne šokovala.

Názvy knižiek by sa z angličtiny nemali prekladať. Nemám rád, keď kniha nesie v názve slová ako "biznis", "zbohatnúť", "peniaze" a pod. Je mi nepríjemné prezentovať sa na verejnosti knižkami typu "Ako prestať fajčiť za 29 dní" vo verzii pre wanna-be podnikateľov. Sú to príliš mainstreamové názvy, z ktorých zapácha marketing. 10 tipov na to a 333 rád pre tamto, to fakt nie. Nakoľko je kniha istým spôsobom nálepkou a v náznakoch vypovedá o osobnosti jej držiteľa, nerád by som pôsobil ako niekto, kto verí v zázračné životné premeny založené na "motivačnej" literatúre tohto druhu. Lebo proste neverím. Preto ostanem fanúšikom originálnych názvov aj v prípade knihy Thank You Economy.

Inak, kedy niekto videl naposledy chlapca/muža na verejnosti (lavička, autobus, prechod pre chodcov, nákupné centrum) s knižkou v ruke? Je mi jasné, že vo veľkom číta knihy aj mužské pohlavie, no zahĺbenie sa do literatúry na verejnom priestranstve mi pripadá čoraz viac ako fenomén dievčať.


štvrtok, 11. júla 2013

Heading1

V škole som nikdy nezlyhal. Dá sa povedať, že som štúdiom prechádzal od prvého ročníka na ZŠ až po bakalárske štátnice ako nôž maslom. Dobré výsledky pri vynaložení čo najmenšieho množstva energie a času, tak ako to mám rád.

No reálny život je niečo úplne iné, o jeho ekonomických aspektoch nehovoriac. Ich report si do rámečka nad posteľ určite nedám. No bude zaujímavé sledovať, čo sa stane, keď spojím akademickú sféru (aby som nebol taký tajomný, tak konkrétne diplomovú prácu) so zárobkovou činnosťou. História čoho sa naruší? Prvýkrát v škole zlyhám, alebo sa konečne niekam odrazím?

nedeľa, 7. júla 2013

Pribinova Nitrawa

Nitriansky hrad je, ako veľa iných hradov, veľmi zaujímavé miesto. Menší kruhový objazd a podstatne frekventovanejšiu "open-air" krčmu oddeľuje od uličky vykladanej mačacími hlavami na miernom svahu podhradia len mohutný oblúkovitý vstup (ak niekto vie ako sa to povie odborne architektonicky, nech mi dá vedieť v komentáre). Pri vstupe do areálu podhradia sa jeden s miernou dávkou chcenia a predstavivosti môže ocitnúť akoby v inom svete.

V piatok (5.7.) som sa s istými očakávaniami išiel pozrieť na podujatie Pribinova Nitrawa konajúce sa v rámci cyrilo-metodských slávností. Prejdem priamo k tomu, že som bol sklamaný z toho, čo som videl a zažil. Chýbala mi autenticita. Čo keby po opustení Župného námestia a vstupu do areálu podhradia čakal na návštevníka nefalšovaný ruch stredovekej ulice s veľkým počtom "nasadených" Slovanov v dobových kostýmoch, kde by pivo tieklo potokom, vozy s drevenými kolesami sa nahýbali zo strany na stranu nad nerovnomerne vydláždeným povrchom a kde by si obchodíky, dielne a ich osadenstvo žili svojím vlastným životom?

Áno, vynára sa otázka prezervácie kultúrneho dedičstva, ale tak preboha, jeden jediný deň v roku, kedy by sa spravilo niečo lepšie ako poriadne, by nikoho nezabil.

Nie, namiesto toho niekoľko stanov slúžiacich ľudom, ktorí sa tvárili stredoveko, ako útočisto pred pečúcim Ré, malé trhovisko skôr pripomínajúce predajňu zbytočných suvenírov, tzv. gýčov a ukážky stredovekých bojov. Okey, ukážka stredovekých bojov - palec hore- ale ja k nemu nepotrebujem komentár, nepotrebujem vedieť z kadiaľ k nám zavítal súbor nadšencov stredovekých bojových techník. Oveľa viac by ma potešilo, keby sa predomnou z ničoho nič na ulici strhne šarvátka dvoch otrhancov a ja by som z toho bol -no ako to slušne vyjadriť po troch pohároch vína- jednoducho v piči.

Podujatia ako Pribinova Nitrawa by sa mali prestať spoliehať na bezhraničnú predstavivosť svojich návštevníkov. Alebo nebrať ohľad na ľahko uspokojiteľnú časť nášho národa.

A.U.T.E.N.T.I.C.I.T.A.

streda, 3. júla 2013

Slnko aj (nad Gizou) vychádza

Vyhýbal som sa tomu dlho a ani nie tak veľmi zámerne, jednoducho nebola chuť a potreba, no včera v noci som sa nejakým tým zvláštnym spôsobom akým funguje surfovanie po webe potkol o službu StumbleUpon. Veľmi pečlivě selektujem sociálne médiá, ktoré potrebujem používať alebo ktoré môžu mať pre mňa nejaký prínos, prínos natoľko značný, že sa im oplatí venovať drahocenný čas, nakoľko sa dá v nespočetnom množstve aplikácií, webstránok a online služieb veľmi ľahko stratiť. Hlavne pre fanúšika sociálnych médií a niekoho, kto by sa ich využívaním chcel v budúcnosti živiť je veľmi ľákavé vyskúšať ich všetky a veľa, ako drogy. O tejto téme však inokedy a rozsiahlejšie. StumbleUpon mi pripadá ako veľmi dobrá investícia času. Potom, čo užívateľ "odhalí" niektoré zo svojich záľub, mu StumbleUpon podsúva články na dané témy, ktoré by ho mohli zaujímať. Jeden sa cez ne jednoducho preklikáva, číta, dáva palec hore/dole, ukladá do zoznamov... Nič prevratné, no sakramentsky praktické a pohodlné.

Popri tradičných pojmoch ako marketing, internet, hotely, business, entrepreneurship, som nemohol nezadať aj "Travel". Kam tento príspevok smeruje? K tomu, že pomocou príspevkov, ktoré mi naservíroval StumbleUpon a ku ktorým by som sa sám nikdy nedostal lebo bežne do Google nezadávam "10 most beautiful blah blah...", som si opäť uvedomil, že turizmus ako taký nie je o službách, obratoch, marketingu, SWOT analýzach, ale o cestovaní a objavovaní krás tohto pominuteľného sveta. Nezanevieram na ekonomický aspekt turizmu, práve naopak, zajtra by mohol nastať prelom, kedy by som sa mu mohol venovať ešte viac, no popritom všetkom nemôžem zabudnúť na to, čo ma priviedlo od zemepisu cez geografiu až po manažmentu kultúry a turizmu - láska  k cestovaniu.

Inspired by - 15 Images Of What Morning Looks Like Around The World
Giza, Egypt

nedeľa, 30. júna 2013

#smday

Cez sociálne médiá sa ku mne donieslo, že dnes je Svetový deň sociálnych médií. Ako správny sociálny medik, alebo aspoň taký pseudo, by som mal venovať tejto udalosti zopár riadkov. Moja bakalárska práca sa venovala SM, bude sa im venovať i tá diplomová a môj najbližší potencionálny projekt sa ich viac ako len dotýka.

Na sociálnych médiach mám rád to, že umožňujú ľahký prístup k informáciam (textom, obrázkom, videám), ktorých zdrojom sú bežní smrteľníci ako som ja sám + možnosť prezentovať svoje myšlienky bez nutnosti vyárendovania si stĺpika v regionálnych novinách, natlačenia sa do televíznej reportáže a pod. Na SM sú si všetci rovní a záleží len na šikovnosti každého jedného jedinca ako ich využije vo svoje (ne)prospech.

Na druhej strane sa mi znepáčila hromada informácií, ktoré užívateľ SM pasívne konzumuje bez toho, aby z nich vyvodil istý záver, kedy prijíma pravdu a realitu tak ako mu je ponúknutá, povrchne bez hĺbovej analýzy a hľadania súvislostí, kedy sa vyžíva v bezhraničnej kreativite iných ľudí bez schopnosti prispieť niečím svojím. A vedzte, že sa to týka aj mňa, vie to byť frustrujúce.
v 2014 oslavujem

štvrtok, 27. júna 2013

štvrtok, 20. júna 2013

24 hod.

Tento príspevok možno vyznie ako denníček, ale chcem sa slovne podeliť o môj včerajší deň (streda), nakoľko bol v rámci týchto nedlho trvajúcich prázdnin  zatiaľ asi najnapĺňajúcejším. Dni sa začínajú polnocou a nie ranným svitom. Prvé 3 a pol hodinky mali prvky interagalaktickosti a preto ich priebeh prenecháme bádaniu NASA a Mars Roveru. Po krátkom spánku a obligatórnych domácich prácach som strávil značnú dobu na webe snahou sa samovzdelať prostredníctvom článkov a dočítal som konečne aj júnový Forbes. 

Je však leto a netreba zabúdať na prepojenie s prírodou. Treba sa aj odpútať od sveta sociálnych médií, internetu, aplikácií, investícií, aj keď len ich pasívneho študovania. Vyliezť na strom susedov (samozrejme s pozvaním), potlačiť v sebe nedôveru v pevnosť konštrukcie rebríka a úzkych konárov, odosobniť sa od možných hororových scenárov pádu a nazbierať plný košík čerešní.
Pri zachytávaní tohto záberu som si pomyslel "zbieranie čerešní so štýlom", narážam na ten výhľad a na krátkodobý pocit, že nikto nie je viac ako ja, resp. vyššie som chcel povedať. :)
Keď som sa s už spomínaným plným košíkom čerešní vrátil domov, v garáži bol na zemi umiestený Apple produkt, počítačová debňa, i keď na prvý pohľad staršia. No predstavte si to vzrušenie Apple fanboya, ktorý vlastní jedine iPod Shuffle a ktorému sa len tak z ničoho nič niečo také objaví v garáži. Tajne som dúfal, že ho sestrin priateľ, ktorý ho k nám doniesol, nerozpredá na súčiastky (ako všetko ostatné) a budem mať ďaľší produkt do zbierky, bez ohľadu na to či funkčný alebo nefunkčný. Hneď som ho preniesol do bezpečia mojej izby a poutieral ho, prezrel si jeho design a zistil, že ide o Macintosh PowerBook G4 z roku 1999. Pozapájal som ho až nasledujúci deň - dnes. Z Macu som však dostal iba úvodnú zvučku a obraz, ktorý vidíte na fotografii, nič viac, nič menej. Zrejme tam bude nejaká hlbšia závada. No nevadí, zážitok to bol tak či tak!
V pokročilý večer som sa vybral pre kamoša s výstrojou a dvoma hokejkami, aby sme sa pridružili k ostatným asi sedemnástim amatérom a zahrali si hodinku ľadový hokej na prenajatej ploche nového klokočinského štadióna. Pre mňa to bol prvý priamy styk s touto najlepšou hrou na svete po roku a pol. Po krátkom rozkorčuľovaní sa mohlo začať "naostro" hrať a veľmi skoro som zistil, že s kondíciou to je veľmi biedne. No chvaľabohu rozum a šikovnosť rúk ostali a v spojení s bojovnosťou bol môj celkový prejav myslím dobrý. Napriek tomu, že išlo o zápas amatérov (ale každý mal kompletnú výstroj a vedel sa korčuľovať), nedalo mi nerobiť si svoju mravenčiu prácu a nepracovať na tom, aby sa ostatným spoluhráčom žilo ľahšie. Ako za starých čias. Dokázali sme otočiť skóre z nepriaznivého stavu 3:6 na konečnú výhru 7:6, čo ma teší, lebo neznášam prehrávať. Poriadne som sa zničil a prepotil aj to, čo sa nedá. Fotografiu z tejto časti dňa však nemám. Hokejovú sceánsu sme s kamošom zakončili veľkou kofolou, ktorú sme u Frankies do seba naliali do troch minút. Malátne sme sa dopracovali až k autu a presne v čase 00:00 vyštartovali smerom domov.

Bolo to pekných 24 hodín.

streda, 19. júna 2013

Si vyYAHOOoval!

Webové vyhľadávače prešli od 90. rokov až po dnešný deň zložitým vývojom, no je evidentné, že najlepšie z konkurenčného boja vyšiel vďaka kvalite Google. "Google it" už pár rokov figuruje v oxfordskom slovníku a mnohí by možno ani nevedeli vymenovať čo i len jednu alternatívu k tejto službe. Ako by to však vyzeralo, keby najpopulárnejším vyhľadávačom nie je Google, ale iný, či aktívny alebo v súčasnosť už neaktívny vyhľadávač? V našej slovnej zásobe by nastali isté zmeny a nemožno povedať, že by boli všetky výlučne príjemné.

AltaVista - I altavistad it.

Yahoo! - I don't know, try to Yahoo! it! / Neviem, skús si to vyYAHOOovať!

Ask Jeeves - I asked Jeeves - znesiteľná alternatíva.

Bing (by Microsoft) - I binged it. Toto sa chvaľabohu neujalo. Pri vyhľadávaní informácií o osobách, by to mohlo veľmi ľahko skĺznúť ku "I banged her/him".

DuckDuckGo - čo dodať

Yebol - táto služba je už našťastie neaktívna, v inakšom prípade by sme všetci vkuse yebali, najmä pri písaní seminárok. A to by sa nemalo.