S láskou Spodná vlna

Aj stará Komunistická Krajská Knižnica Karola Kmeťka dokáže prekvapiť. Robil som si zálusk na PopCo od Scarlett Thomasovej, výnimočne zo sekcie "Beletria" a prvých 50 strán nasvedčuje, že to bude kvalitka. Ako inak, veď mi ju odporučil človek s veľmi vyberaným vkusom :) Knižky by som chcel prelúskať zľava doprava a to v čo najkratšom čase. Obzvlášť sa teším na môj blogersko-marketingový vzor, Garyho Vaynerchuka, ktorého "prítomnosť" v KKKKK ma príjemne šokovala.

Názvy knižiek by sa z angličtiny nemali prekladať. Nemám rád, keď kniha nesie v názve slová ako "biznis", "zbohatnúť", "peniaze" a pod. Je mi nepríjemné prezentovať sa na verejnosti knižkami typu "Ako prestať fajčiť za 29 dní" vo verzii pre wanna-be podnikateľov. Sú to príliš mainstreamové názvy, z ktorých zapácha marketing. 10 tipov na to a 333 rád pre tamto, to fakt nie. Nakoľko je kniha istým spôsobom nálepkou a v náznakoch vypovedá o osobnosti jej držiteľa, nerád by som pôsobil ako niekto, kto verí v zázračné životné premeny založené na "motivačnej" literatúre tohto druhu. Lebo proste neverím. Preto ostanem fanúšikom originálnych názvov aj v prípade knihy Thank You Economy.

Inak, kedy niekto videl naposledy chlapca/muža na verejnosti (lavička, autobus, prechod pre chodcov, nákupné centrum) s knižkou v ruke? Je mi jasné, že vo veľkom číta knihy aj mužské pohlavie, no zahĺbenie sa do literatúry na verejnom priestranstve mi pripadá čoraz viac ako fenomén dievčať.

Heading1

V škole som nikdy nezlyhal. Dá sa povedať, že som štúdiom prechádzal od prvého ročníka na ZŠ až po bakalárske štátnice ako nôž maslom. Dobré výsledky pri vynaložení čo najmenšieho množstva energie a času, tak ako to mám rád.

No reálny život je niečo úplne iné, o jeho ekonomických aspektoch nehovoriac. Ich report si do rámečka nad posteľ určite nedám. No bude zaujímavé sledovať, čo sa stane, keď spojím akademickú sféru (aby som nebol taký tajomný, tak konkrétne diplomovú prácu) so zárobkovou činnosťou. História čoho sa naruší? Prvýkrát v škole zlyhám, alebo sa konečne niekam odrazím?

Pribinova Nitrawa

Nitriansky hrad je, ako veľa iných hradov, veľmi zaujímavé miesto. Menší kruhový objazd a podstatne frekventovanejšiu "open-air" krčmu oddeľuje od uličky vykladanej mačacími hlavami na miernom svahu podhradia len mohutný oblúkovitý vstup (ak niekto vie ako sa to povie odborne architektonicky, nech mi dá vedieť v komentáre). Pri vstupe do areálu podhradia sa jeden s miernou dávkou chcenia a predstavivosti môže ocitnúť akoby v inom svete.

V piatok (5.7.) som sa s istými očakávaniami išiel pozrieť na podujatie Pribinova Nitrawa konajúce sa v rámci cyrilo-metodských slávností. Prejdem priamo k tomu, že som bol sklamaný z toho, čo som videl a zažil. Chýbala mi autenticita. Čo keby po opustení Župného námestia a vstupu do areálu podhradia čakal na návštevníka nefalšovaný ruch stredovekej ulice s veľkým počtom "nasadených" Slovanov v dobových kostýmoch, kde by pivo tieklo potokom, vozy s drevenými kolesami sa nahýbali zo strany na stranu nad nerovnomerne vydláždeným povrchom a kde by si obchodíky, dielne a ich osadenstvo žili svojím vlastným životom?

Áno, vynára sa otázka prezervácie kultúrneho dedičstva, ale tak preboha, jeden jediný deň v roku, kedy by sa spravilo niečo lepšie ako poriadne, by nikoho nezabil.

Nie, namiesto toho niekoľko stanov slúžiacich ľudom, ktorí sa tvárili stredoveko, ako útočisto pred pečúcim Ré, malé trhovisko skôr pripomínajúce predajňu zbytočných suvenírov, tzv. gýčov a ukážky stredovekých bojov. Okey, ukážka stredovekých bojov - palec hore- ale ja k nemu nepotrebujem komentár, nepotrebujem vedieť z kadiaľ k nám zavítal súbor nadšencov stredovekých bojových techník. Oveľa viac by ma potešilo, keby sa predomnou z ničoho nič na ulici strhne šarvátka dvoch otrhancov a ja by som z toho bol -no ako to slušne vyjadriť po troch pohároch vína- jednoducho v piči.

Podujatia ako Pribinova Nitrawa by sa mali prestať spoliehať na bezhraničnú predstavivosť svojich návštevníkov. Alebo nebrať ohľad na ľahko uspokojiteľnú časť nášho národa.

A.U.T.E.N.T.I.C.I.T.A.

Slnko aj (nad Gizou) vychádza

Vyhýbal som sa tomu dlho a ani nie tak veľmi zámerne, jednoducho nebola chuť a potreba, no včera v noci som sa nejakým tým zvláštnym spôsobom akým funguje surfovanie po webe potkol o službu StumbleUpon. Veľmi pečlivě selektujem sociálne médiá, ktoré potrebujem používať alebo ktoré môžu mať pre mňa nejaký prínos, prínos natoľko značný, že sa im oplatí venovať drahocenný čas, nakoľko sa dá v nespočetnom množstve aplikácií, webstránok a online služieb veľmi ľahko stratiť. Hlavne pre fanúšika sociálnych médií a niekoho, kto by sa ich využívaním chcel v budúcnosti živiť je veľmi ľákavé vyskúšať ich všetky a veľa, ako drogy. O tejto téme však inokedy a rozsiahlejšie. StumbleUpon mi pripadá ako veľmi dobrá investícia času. Potom, čo užívateľ "odhalí" niektoré zo svojich záľub, mu StumbleUpon podsúva články na dané témy, ktoré by ho mohli zaujímať. Jeden sa cez ne jednoducho preklikáva, číta, dáva palec hore/dole, ukladá do zoznamov... Nič prevratné, no sakramentsky praktické a pohodlné.

Popri tradičných pojmoch ako marketing, internet, hotely, business, entrepreneurship, som nemohol nezadať aj "Travel". Kam tento príspevok smeruje? K tomu, že pomocou príspevkov, ktoré mi naservíroval StumbleUpon a ku ktorým by som sa sám nikdy nedostal lebo bežne do Google nezadávam "10 most beautiful blah blah...", som si opäť uvedomil, že turizmus ako taký nie je o službách, obratoch, marketingu, SWOT analýzach, ale o cestovaní a objavovaní krás tohto pominuteľného sveta. Nezanevieram na ekonomický aspekt turizmu, práve naopak, zajtra by mohol nastať prelom, kedy by som sa mu mohol venovať ešte viac, no popritom všetkom nemôžem zabudnúť na to, čo ma priviedlo od zemepisu cez geografiu až po manažmentu kultúry a turizmu - láska  k cestovaniu.

Inspired by - 15 Images Of What Morning Looks Like Around The World

#smday

Cez sociálne médiá sa ku mne donieslo, že dnes je Svetový deň sociálnych médií. Ako správny sociálny medik, alebo aspoň taký pseudo, by som mal venovať tejto udalosti zopár riadkov. Moja bakalárska práca sa venovala SM, bude sa im venovať i tá diplomová a môj najbližší potencionálny projekt sa ich viac ako len dotýka.

Na sociálnych médiach mám rád to, že umožňujú ľahký prístup k informáciam (textom, obrázkom, videám), ktorých zdrojom sú bežní smrteľníci ako som ja sám + možnosť prezentovať svoje myšlienky bez nutnosti vyárendovania si stĺpika v regionálnych novinách, natlačenia sa do televíznej reportáže a pod. Na SM sú si všetci rovní a záleží len na šikovnosti každého jedného jedinca ako ich využije vo svoje (ne)prospech.

Na druhej strane sa mi znepáčila hromada informácií, ktoré užívateľ SM pasívne konzumuje bez toho, aby z nich vyvodil istý záver, kedy prijíma pravdu a realitu tak ako mu je ponúknutá, povrchne bez hĺbovej analýzy a hľadania súvislostí, kedy sa vyžíva v bezhraničnej kreativite iných ľudí bez schopnosti prispieť niečím svojím. A vedzte, že sa to týka aj mňa, vie to byť frustrujúce.

#smday

v 2014 oslavujem

I heart hockey

#ice-hockey

#play-off

#eyelashdepilation

#warrior

#win

...takmer ako @shawz15er, heh :

24 hod.

Tento príspevok možno vyznie ako denníček, ale chcem sa slovne podeliť o môj včerajší deň (streda), nakoľko bol v rámci týchto nedlho trvajúcich prázdnin  zatiaľ asi najnapĺňajúcejším. Dni sa začínajú polnocou a nie ranným svitom. Prvé 3 a pol hodinky mali prvky interagalaktickosti a preto ich priebeh prenecháme bádaniu NASA a Mars Roveru. Po krátkom spánku a obligatórnych domácich prácach som strávil značnú dobu na webe snahou sa samovzdelať prostredníctvom článkov a dočítal som konečne aj júnový Forbes. 

Je však leto a netreba zabúdať na prepojenie s prírodou. Treba sa aj odpútať od sveta sociálnych médií, internetu, aplikácií, investícií, aj keď len ich pasívneho študovania. Vyliezť na strom susedov (samozrejme s pozvaním), potlačiť v sebe nedôveru v pevnosť konštrukcie rebríka a úzkych konárov, odosobniť sa od možných hororových scenárov pádu a nazbierať plný košík čerešní.

Pri zachytávaní tohto záberu som si pomyslel "zbieranie čerešní so štýlom", narážam na ten výhľad a na krátkodobý pocit, že nikto nie je viac ako ja, resp. vyššie som chcel povedať. :)

Keď som sa s už spomínaným plným košíkom čerešní vrátil domov, v garáži bol na zemi umiestený Apple produkt, počítačová debňa, i keď na prvý pohľad staršia. No predstavte si to vzrušenie Apple fanboya, ktorý vlastní jedine iPod Shuffle a ktorému sa len tak z ničoho nič niečo také objaví v garáži. Tajne som dúfal, že ho sestrin priateľ, ktorý ho k nám doniesol, nerozpredá na súčiastky (ako všetko ostatné) a budem mať ďaľší produkt do zbierky, bez ohľadu na to či funkčný alebo nefunkčný. Hneď som ho preniesol do bezpečia mojej izby a poutieral ho, prezrel si jeho design a zistil, že ide o Macintosh PowerBook G4 z roku 1999. Pozapájal som ho až nasledujúci deň - dnes. Z Macu som však dostal iba úvodnú zvučku a obraz, ktorý vidíte na fotografii, nič viac, nič menej. Zrejme tam bude nejaká hlbšia závada. No nevadí, zážitok to bol tak či tak!

V pokročilý večer som sa vybral pre kamoša s výstrojou a dvoma hokejkami, aby sme sa pridružili k ostatným asi sedemnástim amatérom a zahrali si hodinku ľadový hokej na prenajatej ploche nového klokočinského štadióna. Pre mňa to bol prvý priamy styk s touto najlepšou hrou na svete po roku a pol. Po krátkom rozkorčuľovaní sa mohlo začať "naostro" hrať a veľmi skoro som zistil, že s kondíciou to je veľmi biedne. No chvaľabohu rozum a šikovnosť rúk ostali a v spojení s bojovnosťou bol môj celkový prejav myslím dobrý. Napriek tomu, že išlo o zápas amatérov (ale každý mal kompletnú výstroj a vedel sa korčuľovať), nedalo mi nerobiť si svoju mravenčiu prácu a nepracovať na tom, aby sa ostatným spoluhráčom žilo ľahšie. Ako za starých čias. Dokázali sme otočiť skóre z nepriaznivého stavu 3:6 na konečnú výhru 7:6, čo ma teší, lebo neznášam prehrávať. Poriadne som sa zničil a prepotil aj to, čo sa nedá. Fotografiu z tejto časti dňa však nemám. Hokejovú sceánsu sme s kamošom zakončili veľkou kofolou, ktorú sme u Frankies do seba naliali do troch minút. Malátne sme sa dopracovali až k autu a presne v čase 00:00 vyštartovali smerom domov.

Bolo to pekných 24 hodín.

Si vyYAHOOoval!

Webové vyhľadávače prešli od 90. rokov až po dnešný deň zložitým vývojom, no je evidentné, že najlepšie z konkurenčného boja vyšiel vďaka kvalite Google. "Google it" už pár rokov figuruje v oxfordskom slovníku a mnohí by možno ani nevedeli vymenovať čo i len jednu alternatívu k tejto službe. Ako by to však vyzeralo, keby najpopulárnejším vyhľadávačom nie je Google, ale iný, či aktívny alebo v súčasnosť už neaktívny vyhľadávač? V našej slovnej zásobe by nastali isté zmeny a nemožno povedať, že by boli všetky výlučne príjemné.

AltaVista - I altavistad it.

Yahoo! - I don't know, try to Yahoo! it! / Neviem, skús si to vyYAHOOovať!

Ask Jeeves - I asked Jeeves - znesiteľná alternatíva.

Bing (by Microsoft) - I binged it. Toto sa chvaľabohu neujalo. Pri vyhľadávaní informácií o osobách, by to mohlo veľmi ľahko skĺznúť ku "I banged her/him".

DuckDuckGo - čo dodať

Yebol - táto služba je už našťastie neaktívna, v inakšom prípade by sme všetci vkuse yebali, najmä pri písaní seminárok. A to by sa nemalo.

flashback počiatkov ľudskej kreativity

tak toto som kedysi veľmi dávno neskutočne vychytal...ále aj doj*bal zároveň... hlavne tú Ottawu a čierneho Čecha... klikni pre zväčšenie... zároveň to bol však asi jeden z posledných rázov, čo som mal kompletnú zostavu fixiek a čo som dokončil niečo započaté (mimo záležitostí, pri ktorých sa autority oháňajú dedlajnami).

My gut feeling lets me know that

nemám rád slovné spojenie "to je také moje" / "to je také slovenské", no premyslieť si monológ k príjmaciemu konaniu na magisterské štúdium pri neskoro-večernom umývaní si zubou, to je také... a vlastne nie je... bolo by to moje, keby je to v kúpeľni ráno pred interview, v autobuse, alebo stojac priamo pred "osudnou" miestnosťou...

závažnejšie osobné myšlienky sa mi dnes podarilo potlačiť v sebe a dúfajúc, že si ich objekt môjho žialu raz prečíta, vtlačil som ich tenkým centropenom z Masarykovej univerzity (rekvizita   z  dávneho výletu na prijímačky) do "denníčka" ... úvodzovky preto, lebo podľa periodicity s akou do neho niečo píšem je to skôr ročenka.

dnes ma inšpiroval tento chalanisko, mal by som spraviť niečo podobné. to isté nie, lebo programovať neviem. aj keď niektorí ľudia sú názoru, že kódovať by mal vedieť každý a že je to nový prvok gramotnosti. chvaľabohu to sa bude týkať predovšetkým ďaľšej generácie a ja sa ešte v týchto desaťročiach uživím ako niekto, kto sa tvári, že veľa vie a zmienených ľudí menežuje:

I recently quit my job and my apartment to live in the forest in a tent.

Actually, tonight, I'm in a wind shelter by a still and beautiful lake, and in front of me there is a small fire; the sun is setting.

And on my lap, my laptop.

I'm a developer. I moved to a tent in the forest to be able to code on my startup project full time.

Not only does that give me the time to do this but it also gives me peace of mind.

I change my location about two times per week.

Computer, forest, batteries... unpractical? Maybe it would have been more rational to keep the apartment and just cut costs?

Well, rational and right do not always align.

I have no apartment, no job, no income. Still I'm exactly where I should be. 

I'm on my path. My gut feeling lets me know that.

the rest of the story tu.

kiež by som raz také písal ja.

elfské pohnútky

Človek očakáva, že keď zoštátnicuje, už nič horšie ho v živote nemôže stretnúť a život bude po opustení priestorov komisie ako bombička, celé leto pred ním a najbližšie dva roky žiadne extrémnejšie stresové situácie. Bullshit.

Každopádne, iné som chcel. Chytila ma dnes ráno, čiže o jednej poobede, chuť nainštalovať WoW (World of Warcraft) a stráviť pri tejto namotávke takmer celé letné dni a noci. Nie som žiadny gamer a počítačové hry ma prešli už veľmi veľmi dávno. Bolo by ale fajn vhupnúť do virtuálnej reality, kde by som si eXPil a skilloval svoju postavu elfa čarodejníka, jednoducho povedané - makal na sebe. Zbieral inventár a peniažky a objavoval svet. Po pätine života strávenej s reálnou elfkou by som okúsil virtuálnu elfku a bohapusto ju ošukal pod kamenným mostom.

Ako väčšina vecí spomenutých na tomto blogu, o ktorých len rozprávam a ich zdieľanie nemá v konečnom dôsledku žiadny význam, je i toto nezrealizovateľné, nakoľko môj súčasný počítač by také nároky na výkon nezvládol. Tak mi neostáva nič iné, len využívať čas strávený za počítačom plnohodnotnejšie a sebarozvýjať sa. Škoda.

Passenger - Let her go

Boîte à musique

Zdieľam útržky lyrics piesní na albume Love Lust Faith + Dreams, s ktorými sa stotožňujem, v ktorých vidím paralely so svojím súčasným bytím a ktorých paralely so svojím "úbohým životíkom" si len namýšľam.

All of the laws I've broken, 

loves that I've sacrificed.

Lost in the city of angels

Down in the comfort of strangers.

I found myself in the fire burnt hills...

One life, one love left

One life, one love left

One life, one love left

Hearts are made for breaking and for pain.

I punish you with pleasure

And pleasure you with pain.

I’m leaving, gone yesterday

Brutal, laughing, fighting, fucking

The price I had to pay.

Bright lights, big city

She dreams of love

Brights lights, big city

He lives to run.

I danced with a million devils

Died from a life of sin

Made love to a million angels

Murdered a million men.

zbožňujem Kristínu Práznovskú

LDN ' 08/13

Myšlienka to bola dobrá, exekúcia už trošku prvoplánová a nedobrá... Fotografie majú spoločné to, že do niekoľkých minút od ich zachytenia som bol ako zmoknuté kura, s tým, že v 7/2008 som bol zmoknuté kura na tretiu s polámaným dáždnikom. Práve som si uvedomil, že napriek tomu, že sa 4/2013 nepodarilo odfotiť na identickom mieste, v pravom hornom rohu sú, úplne náhodne,  taktiež zavesené žiarovky, milé :) Toľko sa za tých 57 mesiacov udialo, jeden by neveril, a možno ani dvaja.

Abandoned theatres

...here...

Beer session

Z tohto obrázka sa dá vyčítať veľa:
Boli sme dvaja,
ona bola bosá,
bolo pekne (viď sklo),
ona je viac štýlová a drží si úroveň,
ja sa uspokojím so slovenskou klasikou,
dali sme si do oboch nôh, like literally,
nemám problém s teniskami, ponožkami a 
všetkým s jej nohami súvisiacim,
sme kreatívni (viď alternatívny držiak),
tráva je zelená,
všetko ostatné sa z obrázka vyčítať nedá.

Rêves

0035

0117

0137

0231

0251

0442

0502

0607

0813

Bronislav z Marsu

Tie pesničky, s ktorých textom sa (takmer) úplne stotožňujem a ktoré opisujú situáciu tak trefne, že si jeden myslí, že riadky musel písať on sám.

Obdobie medzi 3-4 PM je pre ťažšiu chvíľku atypická časť dňa, no človek nikdy nevie, kedy to naňho príde a  predsa sa sa tomu nebude brániť, ak sa vyžíva v automasochistických praktikách. Teraz je správna doba, doma nikto, môžem si nahlas spievať a zničiť si hlasivky. Replay button na Youtube skutočne chýba.

too young, too dumb to realize...

Actually na iTunes replay button je, takže asi eurom a dvadsiatimi centami podporím tohto umelca, čo určite ani na pivo nemá.

Napadlo ma spustiť jeden dlhodobý projekt. Napíšem o ňom v túto nočnú hodinu sem, prvoplánovo, chvíľu po zrode tejto myšlienky, lebo, keď to tu bude čierne na bielom, budem sa viac snažiť od toho neupustiť (ako sa my to väčšinou stáva). Potom by som sa cítil trápne. Chcel by som spolu s Gambitom spustiť portál o NHL. Už také sú, ale spravili by sme to our way. Ale o detailoch neskôr. Túto sezónu už veľmi nemá význam pokrývať a štátnice nepustia. Takže leto/začiatok jesene. Myšlienka fajn, uvidíme aká bude exekúcia. A či.

#passion

#dosomething

#icehockeyanalysis

Semafór, čo nám (asi) zavadzal

3.00AM:

"A čo budeme teraz robiť?"

A rozmlátime semafór.

Acting like a dick while with your friends...

#Wolverine

#Gambit

#X-Meni